Sedavé zamestnanie a bolesti chrbtice. Časť I.

Aj vy patríte medzi takmer tretinu obyvateľstva, ktorá denno-denne presedí v práci 8 a viac hodín a začína mať alebo už má bolesti chrbtice? Nehovoriac o sedení v aute a potom doma. Percento priveľa sediacich ľudí v Bratislave a vo väčších mestách na Slovensku sa dokonca zvyšuje až na cca 45 %! Vyplynulo to z údajov Eurostatu, ktoré v analýze spracovala Eva Sadovská, analytička investičnej spoločnosti WOOD & Company.

Podľa správy, ktorá bola zverejnená v medicínskom žurnále Annals of Internal Medicine, strávi priemerná osoba viac ako polovicu svojho bdelého času v relatívnej telesnej inaktivite (sedením za počítačom, televíziou, v aute…).

Kto je človek so sedavým zamestnaním? Väčšinou ide o ľudí pracujúcich v kanceláriách, napríklad programátori, účtovníci, telefonickí operátori, ale aj profesionálni šoféri, inštruktori autoškôl a podobne. Sedenie v práci by sa dalo nazvať aj trendom 21. storočia.

Dovolím si tvrdiť, že samotný sed, je najmenej zdravá činnosť pre naše telo. Človek je predurčený hýbať sa a význam pohybovej činnosti je nezastupiteľný. Ľuďom so sedavým zamestnaním by som naordinovala povinné kompenzovanie pravidelným pohybom.

Sedenie, ako také, je statická činnosť. A keďže je náš pohybový aparát svojou stavbou predurčený na dynamické zaťaženie, pri dlhodobom zanedbávaní pohybu sa objaví negatívna odpoveď organizmu – najčastejšie bolesť.

Pre jednoduchšie pochopenie by sme postúru, ako samotné držanie tela, mohli opísať reciprociou končatín, trupu a hlavy v danej pozícii alebo dynamike. Správne držanie tela je predovšetkým správne zapojenie svalov v pokoji. No tiež v pohybe, kedy by sa mali zapájať len tie svaly, ktoré sú na vykonanie daného pohybu primárne určené. Naše telo je stvorené na pohybovú činnosť. Dlhodobým sedením dostávame viaceré svaly, ktoré ovplyvňujú našu postúru, do neaktivity a to nám spôsobuje viacero funkčných porúch.

Svaly majú pri funkčných poruchách pohybového systému rozhodujúcu úlohu. Každý sval obsahuje vlákna tzv. tonického a fázického charakteru, pričom ich zastúpenie je v jednotlivých svaloch rôzne a individuálne.

Mýtus tejto doby je, že častá bolesť chrbta je zapríčinená jedným prudkým pohybom. Nie je tomu tak, skôr je výsledkom toho, ako sa k nášmu chrbtu správame z dlhodobého hľadiska.

Samotné sedenie nie je prirodzená činnosť nášho tela. Každý si môže sám pre seba odpovedať, čo dnes urobil pre to, aby sa jeho chrbát mal lepšie. Na vznik dlhodobých bolestí stačí skutočnosť, že v práci sedíme veľa a zlým spôsobom. Vo veľkej miere, ak je k tomu všetkému pridružený stres, minimálna pohybová činnosť, nadváha, a teda všetky nesprávne veci, ktorých sa dopúšťame, vedie to k oslabeniu vyššie uvedených posturálnych svalov čo vedie k nerovnováhe a vzniku bolesti.

Dlhodobé sedenie má za následok viacero negatívnych odpovedí organizmu na túto statickú činnosť. Pohybová činnosť má pozitívny vplyv na naše telo po viacerých stránkach, rovnako aj pre náš mozog, ktorý sa počas pohybovej činnosti lepšie zásobí kyslíkom a je schopný výkonnejšie pracovať. Počas dlhodobého sedenia sa ale prúdenie krvi s kyslíkom do nášho mozgu značne spomalí, čo nás negatívne ovplyvní v sústredení a myslení. 

Ďalšie negatívne následky dlhodobého sedenia:

•       zvýšené riziko kardiovaskulárnych ochorení 
•       spomalená cirkulácia krvi
•       úbytok svalovej hmoty
•       pokles svalovej sily
•       problémy s hormónmi (jediný deň dlhého sedenia znižuje hladinu inzulínu)
•       nadváha až obezita
•       riziko vzniku cukrovky  
•       riziko vzniku rakoviny 

Dlhší čas v inaktivite vedie k väčšiemu počtu zmien v organizme. Či už ide o zníženie inzulínovej senzitivity, o zmeny v zastúpení typov svalových vlákien alebo množstvo ďalších dôsledkov.

V ďalšom článku, si povieme veľa o chrbtici a svalových nerovnováhach, ktoré sú spôsobené sedavým spôsobom života.